Je nesprávne a nanajvýš nemiestne hovoriťo tom, kto ja som.
Ja som vlastne len nedokončená myšlienka, výčitkavyrytá do vašej unavenej tváre.
Som zmiešanina zlej predtuchy a neopísateľnesladkého pocitu kladnej sily. Kráľovná v žobráckom šate, kráľovná, či jejklaun som snáď?
Je smiešne miešať ma s vašimi pocitmi, pokazísa kokteil vašej neviny.
Zamieša sa vám do duše čiasi cudzia podobizeň.Podobizeň dievčaťa, či ženy snáď?
V myšlienkach vám nedá ona podobizeň spať,keď vojde do vás po špičkách.
Je bezpredmetné v predmety ma premieňať, jaostávam nehmotná no vedomá a živá v myšlienkach.
Je krásne hlinou ma nazývať, z tej hlinyformovalo by sa....
Hlina pod vašimi rukami formu naberá.... Povietesi: „hotovo.“
Umazaný od hliny s vytvorenými myšlienkamipred sebou, spokojný ako ešte nikdy snáď, pred milou, milovanou vás tu vidímteraz stáť.
Dokončite dielo svojich nežných rúk, čo formudostalo, nesmie byť zabudnuté.
No tak pohlaďte hlinu naposledy, vdýchnite jej načelo bozk, rozlúčte sa s ňou a celý rozochvený, vložte svoju lásku dohorúcich pekiel.
Vypáľte hlinu, džbán užitočný nech je z nej,vypálite nezrelosť, veď v horúcom pekle dozrie raz.
Je nesprávne, nanajvýš nemiestne hovoriťo tom, kto som...
Som obyčajný džbán s jedným uchom a čibez, obyčajný džbán, vytvorený krehkými rukami vašimi, ktoré ma ľúbili, jaľúbila som ich tiež. Je nemiestne......som kto som a ostať ňouchcem. Nežnými rukami pohlaďte ma, ja nie som džbán s uchom či bez, somzlá predtucha pocitu krátkeho šťastia a taká ostanem.