Dnes to dobreviem, že každý zlý pohľad, či krivé slovo pichne ma v srdci tisíckrát väčšousilou akú vôbec to pichnutie silu môže mať. Moje dieťa, moja bolesť, radosť,môj plač i smiech. Ach to bolí, ach to bolíííííí.
Poznám, každý jeho krok, pohyb,ston, smútok v očiach, či radosť, ak sa mu niečo vydarí. Pohyb, ktorýmvyjadrí svoju lásku ku mne a svoju skoro dospelú ruku, tak detskú nežnepoloží mi na vlasy a povie: „mamka ja ťa mám tak rád.“ Vtedy cítim ako smedvaja a predsa jeden. Puto neuveriteľne silné. Krehké a nežné, akomedzi matkou a synom môže byť.
Od narodenia až po posledný krok,ktorý mi je v živote dovolený urobiť chcem nad ním bdieť, nad mojou krvou,nad mojim srdcom, nad každým jeho povzdychom, za každým jeho úsmevom chcemstáť. Nech prinesie život čokoľvek a ktokoľvek by sa mal medzi nás postaviť,bude to vždy môj syn. Aj keď ináč bude vidieť svet ako ja, aj keď jeho svetbude pre mňa nepochopiteľný budem ho milovať.