Uvidela zelenýkoberec a malé kačiatko na ňom.
Nemohla saprinútiť k tomu, aby viečka znova klesli a odniesli ju do ríše snov.
Mimovoľne siahlapo budíku. Bolo presne 5:00. „Už nezaspím“ pomyslela si a posadila sa naokraj postele, automaticky si obula papuče, vzala deku modrú ako vodav horskom plese, zabalila sa do nej vyšla na balkón. Sadla si pod kvitnúci klemastis a započúvala sa doticha, ktorému dával život, len občasný spev vtákov.
Zase je ránoa slnko sa škrabe až na vrchol oblohy. „Príjemná ranná siesta“ polahodilajej duši „zas bude jeden z tých horúcich dní“ pomyslela sia namierila si to rovno do kúpeľne.
Teplý očistnýkúpeľ, voňavá pena, hudba a ona sama. Svet vôni a čistej vody.Mandľová vôňa sprchového gélu, ovocné vône šampónu a balzamu na vlasy.„Také upokojujúce a hladivé“ prebehlo jej mysľou pomedzi tóny hudby, ktorúpočúvala.
„Moja chvíľka vovani“ spokojná s blahodárnymi účinkami kúpeľa vystúpila z vane. Mokrételo zabalila do osušky „ vyschne samo, len vlasom pomôžem vyschnúť trochurýchlejšie“ pomyslela a začesala si vlasy dozadu.
V zrkadle sana ňu dívala smutnými očami žena chudá v tvári o ktorej si pomyslela:„nechudni už viac, lebo budeš vyzerať choro.“
Zahnala myšlienkya fén šikovnými ťahmi kefy na vlasy urobil svoje. Tvár v zrkadle bolaplnšia.
„Celkom to ujde,len ešte zakryť malé nerovnosti na tvári a bude z teba človek“povedala celkom nahlas. Vošla do spálne, vzala pleťové mlieko a podľanápisu na etikete „zahaľte sa do hodvábu,“ doň zahalila celé svoje telo. Bielespodné prádlo a šup ho späť do „malého vodného kráľovstva“. Ženav zrkadle sa na ňu usmiala a začala sa jej pozdávať. Tak jej dámetrochu mejkapu, nech to už nejako vyzerá . Ták, jemný púder dá bodku za hrubýmiúpravami. „Nakreslím oči, dve úzke čiarky nad a pod a má jedno oko“bola spokojná. „Jedno má tak tej žene v zrkadle dám aj druhé a žebybol tento ťažký deň veselý, nakreslím jej aj ústa“ kontúrovacia ceruzkasvetlohnedej farby a jemný lesk to spravil.
„No a to jevšetko?“
Nie, nie, ešte savrátila do spálne, otvorila dvere na šatníku a so slepou istotou zvesilaz ramienka šaty. Čierne s bielymi bodkami. Čierne a predsaveselé. Na dnes sa hodia.
„Bude čas ísť?“pozrela na hodiny, čas sa pomaly vliekol. A ručička na hodinách akokeby sa zasekla, prilepil ju tam niekto pokiaľ spala?
Chvíľa, keď sastretne so svojim lekárom je ešte veľmi ďaleko. Včera sa ešte bála, ale dnes sauž nebojí ničoho...............
